V mestách je tradícia fašiangov spojená s plesmi a bálmi. Fašiang symbolizuje nastávajúci 40 dňový pôst pred Veľkou nocou a práve preto mali byť posledné fašiangové dni nazývané "ostatky", dňami bujarej zábavy. Z Veľkomoravského obdobia je z nášho územia známy názov "mjasopust". Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa rozlišovali na krátke a dlhé fašiangy. Toto obdobie poznali aj východný Slovania, u ktorých sa slávili v podobe "maslenice". Naši predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo ale počas fašiangov pred pôstom bolo zvykom jesť do sýtosti. Tradičnými jedlami boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a rôzne zabíjačkové špeciality. Iný nádych získali fašiangy po prijatí kresťanstva. To, čo z nich ako fragment zostalo boli obchôdzky v maskách. V súčastnosti ide skôr o zábavu, ale v minulosti mali masky dôležitý rituálny význam. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlý duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať. Každá obec mala svoje tradičné vinšovačky a masky. Fašiangové obchôdzky a zábavy vrcholili na spoločnej veselici v krčme, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s bujarou tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa. Na tomto krásnom obrade nechýbali účinkujúci prezlečený za kňaza, organistu, hrobára, basa na márach a babky plačky. Akt pochovávania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí a nastáva obdobie pôstu.

Fašiangy sú obdobím, ktoré sa začína po Troch kráľoch a končí sa v utorok tohto roka 9. februára pred popolcovou alebo takzvanou škaredou stredou.