Ako každý iste vie, fašiangy sú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Sú považované za obdobie veselosti a hojnosti, je s nimi spojených veľa zvykov aj v našom regióne. Vývoj fašiangov siaha do dávnej histórie našich indoeurópskych predkov. Mimochodom, slovo fašiangy nie je slovenského pôvodu ale nemeckého. Termínom Faschang alebo Faschung sa označoval alkoholický nápoj, ktorý sa mohol piť pred pôstnym obdobím. Fašiangové obdobie bolo kedysi obdobie tzv. druhej zimy, ktorú si ľudia spríjemňovali zábavami, zabíjačkami, cez dedinu chodili masky „maškary“. Ženy sa v tomto období zaoberali najmä priadkami. Typickými jedlami bývali mastné jedlá, slanina, klobásy, zabíjačkové špeciality. Druhou oblasťou boli jedlá z vajec a ďalšiu skupinu tvorili cestoviny podlhovastých tvarov, ktoré mali ľuďom priniesť úrodu.O zábavu sa postarali podmanínske masky, ktoré vytancovali všetkých Považskobystričanov. Ľudia mohli vidieť typické fašiangové masky, ktorými sú v prvom rade zoomorfné masky teda zvieracie, ďalej sú to masky starej baby, tehotnej, postava cigáňa, žandára, chlapa prezlečeného za babu – čo je azda najkomickejšia maska. Záver fašiangov patril smútočnému pochovávaniu basy Rózy, ktorú nám predviedli fašiangové masky z Podmanína.
