Svoj život zasvätil Bohu, čo ho v mnohých životných etapách stálo nielen slobodu, ale aj dôstojnosť. Už v roku 1944, ešte v seminári v Nitre, prežil bombardovanie sovietskymi lietadlami. V roku 1951 narukoval do pomocných technických práporov, kde spolu s ďalšími 150 - timi duchovnými boli označení za vyvrheľov ľudskej spoločnosti a tak bolo s nimi aj zaobchádzané.
Kanonik Šuják sa podieľal aj na budovaní letiska v Prahe Gbeloch, stavbe vojenských bytoviek v Pezinku, či hotel v Kartových Varoch, ktorý bol vyhodený do vzduchu. Po ukončení vojenskej služby v roku 1954 bol kaplánom v Krásne nad Kysucou, vo Valaskej Belej, Veľkom Rovnom a v Považskej Bystrici. Následne prežil 42 rokov ako správca farnosti v Kolároviciach. Od roku 2001 žil na odpočinku v Dolnej Maríkovej, kde 18. januára tohto roku zomrel.
